Stojíš uprostred ulice, vnímaš svet okolo seba,

zdesené pohľady, všetky uprené na teba.

Čudujú sa tvojej čiernej vojne,

zahojenej v čerstvej pôde.

 

Hádaš, čo ďalšie v tejto hrôze príde,

zasadený hriech, či kvitnúca smrť.

Neuspokojíš sa pokojom kým neodíde,

vychutnaj si tento boj, ďalšiu dušu si rozdrť.

 

Usmej sa slepo do svetla,

zahlaď svoju špinu zo sveta.

Upriam sa len na seba,

lepšie bude bez teba.

 

Táto vojna je prehraná,

nezmieriš sa kým kvet neskoná.

Túto pôdu si zahnojil práve,

Počkaj si na svoje meno v správe.

 

Uhádol si opäť, správne,

som to ja, tvoja nočná mora.

Ktorá sa živý na tejto správe,

zožiera ťa z vnútra práve...

 

Prístupov 10187

Kvalita článku